Každá láska sa v skutočnosti začne sprvu priateľstvom. Teda, aspoň to tak bývalo. Viem že v dnešnej dobe sa láska určitým spôsobom "nenosí", a viem aj to, že dnešná mládež si pod slovom láska predstavuje úplne niečo iné ako sme si predstavovali my, naši rodičia alebo naši dedovia a babky. Nebudem sa hádať o tom, koho predstava bola lepšia, ale myslím si, že LÁSKA sa nedá "chytiť" niekde na diskotéke za 10 minút a ukončiť na hotelovej izbe za ďalších 10 minút.
Láska dokázala, a osobne verím že ešte stále dokáže, penášať hory. A to bola doba, keď ste sa nepočuli a nevideli niekedy aj mesiace. Neboli mobily, nedala sa napísať smska, alebo mail. Bolo krásne a určite oceniteľné, keď ste si večer sadli za písací stôl, zapálili si malú lampu a ukladali ste svoje myšlienky a pocity na papier, aby ste mohli poslať list svojej láske. Áno, boli to časy dávno minulé. Časy, keď slovo láska a priateľstvo znamenali úplne niečo iné. Keď mali odlišnú podobu a hlavne váhu, než akú majú dnes.
S priateľstvom aj s láskou sme sa stretávali od malička, aj keď to bola láska rodičovská a priateľstvá sme si vytvárali na sídliskách, vo vchodoch, na dedinách. Bola to prvá láska. Láska, ktorá nás bude sprevádzať celý život. A boli to priateľstvá na život a na smrť..aspoň sme to tak vtedy vnímali. Urobili by sme pre kamarátov všetko na svete. Dokázali sme sa obetovať pre spoločnú vec, ale aj pre jednotlivca. Vzorom nám v tej dobe nebol Spiderman ani Hulk, poznali sme Jánošíka, Robina Hooda a Winnetoua. Priateľstvo nám ukazovalo cestu a viedlo nás do budúcnosti. Spolu sme cítili váhu sveta a spoznávali všetko okolo seba. Priateľstvá nás naučili prvým podrazom, prvým sklamaniam ale aj prvým víťazstvám a tak sme zisťovali, že sa človeku kráča po svete lepšie s priateľmi ako bez nich. S nimi sme prvý krát videli odvrátenú tvár toho dokonalého sveta v ktorom sme dovtedy žili. Priatelia nám ukázali, že ignorovanie skutočnosti nemení skutočnosť ako takú.
V niektorých prípadoch sa z priateľstiev stali aj lásky. Tí šťastnejší, ako ich nazývam ja, sa navzájom našli už niekde v detstve a žijú spolu dodnes tešiac sa z každého spolu prežitého dňa ako keby bol ich prvým. Ďalší si museli preskákať pády, ktoré boleli ďaleko viac ako sklamania a malé hádky medzi priateľmi. Snáď najhoršie to dopadlo medzi ľuďmi, ktorí si boli tak blízky od malička, rozhodli sa po dlhom priateľstve to spolu skúsiť a nakoniec stratili aj lásku, aj dobré priateľstvo. Z vlastnej skúsenosti viem, že filozofovanie nad tým, že som mohol "mať" aspoň výborné priateľstvo nepomôže, pretože ak vám srdce raz poradí ináč, tak sa rozhodnete podľa neho bez toho, aby ste si to v tej chvíli uvedomovali. Veď nikto na začiatku vzťahu asi nerozmýšľa o tom, že to jedného dňa skončí. Každopádne, všetci si tu svoju cestu alebo cestičku našli a prežili sami.
Aj keď nám čas na tvárach vytvoril vrásky, alebo sa naše roky priblížili k pomyselnej polovici života, alebo k jeho jeseni, nech máme postavenie riaditeľa alebo robotníka za sústruhom, všetci dobre vieme že každý z nás bez rozdielu postavenia alebo veku potrebuje priateľa. Priateľa s ktorým dokážeme robiť aj hlúposti a že aj pod každou tvrdou schránkou osobnosti sa ukrýva niekto, kto potrebuje byť milovaný. A je skutočne jedno či je to priateľ z detstva, váš sused, manažér alebo priateľka či manželka. Ale aj napriek všetkým našim priateľom a priateľstvám potrebujeme niekedy držať v dlani niečiu ruku a srdce, ktoré je pre nás viac ako priateľstvom.
Skutočné priateľstvo sa teda podľa mňa nedá zažiť bez lásky a pravá láska sa nedá zažiť bez priateľstva. Pochopil som aj to, že nie čas, ale práve láska hojí všetky rany. Keď si raz odhryznete z toho koláča s názvom láska, priateľstvo pre vás bude málo aj keď si ho budete vždy vážiť. Ak sa iba jeden krát zobudíte ráno vedľa milovanej osoby a budete na ňu pozerať keď spí, sledovať každučký jej detail a pohyb, už nikdy nebudete chcieť vstávať sám. Ale na druhej strane, uvedomil som si aj to, že ak niekomu poviem to čarovné "Ľúbim Ťa", tak mu zároveň dávam príležitosť mi určitým spôsobom ubližovať. Pretože iba skutočná láska otvára srdce do korán a robí ho teda zraniteľným.
Na záver prosím, lásky, nezakazujte priateľstvá a priatelia neodradzujte od lásky, pretože jedno do druhého nejde oddeliť.
