Tvrdenie, že minister teda nemôže byť zodpovedný za všetko v jeho rezorte prináša však aj otázku : Kto teda? Ako iste viete, minister obrany si nemôže až tak jednoducho zmeniť celú generalitu okolo seba. Aj keď práve posledný príklad vymenovania generála tomu zrovna nenasvedčuje, väčšinou je to tak. A to je to bremeno, ktoré takpovediac OS SR so sebou stále nosia. Sú to generáli, poradcovia alebo ich môžete nazvať akousi skrytou hybnou silou všetkého čo sa v tomto rezorte deje. Sú to práve tí príslušníci OS SR, ktorí študovali kdesi v Moskve za úplne iných podmienok ako dnešní dôstojníci. Samozrejme že si zo sebou nesú aj patričné myšlienky a dobové názory na vedenie armády. Pamätám si, ako môj spolužiak na Vojenskej akadémii počas obhajoby svojej diplomovej práce, kde sa snažil poukázať na využitie malej techniky v ženijnom odbore práve na území SR z dôvodu horského terénu a nedostupnosti pre techniku veľkú, nemenovaný pán plukovník odpovedal jednoducho, s úsmevom a rázne..."my nepotrebujeme nič malé, ale veľkú silnú ruskú techniku". Nebolo to ani tak dávno, písal sa rok 2000.
Schopnosť profesionálov myslieť sa samozrejme po revolúcii začala zväčšovať, aj napriek tomu, že u príslušníkov povinnej vojenskej služby ostávali lampasáci stále "gumami" a nejaký rozdiel nebadali. Je to však iba zastaraný výraz, ktorý v dnešnej dobe určite v OS SR nemá čo robiť. Všetci vieme veľmi dobre, že všade sa nájdu aj tí "druhí", ale myslím že dôverovať vojakom v dnešnej modernej dobe sa jednoznačne dá.
Poukázať by som chcel aj na pár príkladov, akéhosi zvláštneho podnikania ( keď to môžem takto nazvať ). Súčasné tendre na odpratávanie snehu a upratovanie nie sú prvými v OS SR. Možno to verejnosť neprekvapí, ale každopádne nás, ako vojakov, prekvapilo to, čo sa dialo v OS SR dávno pred tým, ako sa odhalili tieto tendre. Od nepamäti si armáda varila sama, hospodárila sama, upratovala sama, strážila sama, kosila sama a samozrejme popri tom všetkom sa snažila byť ľuďom k prospechu počas kalamít, povodní a ochrany štátnej hranice. JA osobne som v tom videl aj akúsi cestu k disciplíne. Samozrejme, že sa pri plnení takýchto úloh mrmlalo, ale vytváralo to niečo, čo sa vidieť nedá. Vytváralo to jednotu, súlad, harmóniu, disciplínu a dokonca to nejakým spôsobom aj vzdelávalo. Keď sme sa dozvedeli, že nám variť bude súkromná firma a to za drahšie, že nám upratovať v kasárňach budú upratovačky a teda opäť súkromná firma, že kosiť trávu nám bude iná súkromná firma a ba dokonca naše vlastné muničné sklady bude strážiť nejaká práve vzniknutá SBS-ka, boli sme prekvapení. Všetko to, čo tvorilo našu sebestačnosť a vytváralo ten pravý vojenský svet sa zmenilo. Prečo ? No, neviem. Tvrdilo sa, že je to preto, aby mali vojaci viac času na cvičenie a venovať sa tomu, na čo sú predurčení. Argument, ako tento podľa môjho názoru uspieť nemôže a to práve z dôvodu, kde sme dokázali plniť všetky nám stanovené úlohy aj s cvičeniami a neočakávanými udalosťami ako výpomoc stráženia hraníc či už spomínaných povodní a pri tom si aj variť, upratovať či strážiť. V konečnom dôsledku, dnes sa necvičí, a to práve preto, že nie ja dostatok financií.
Pohľad na to, ako sa po kasárňach prechádzajú upratovačky stojí každopádne za to. V ich zmluve však bolo napísané, že upratovať majú iba 3-krát do týždňa. Zaujímavosťou pre nás bolo, že keď sme po napríklad 2-dňovom cvičení prišli do kasární zablatení a špinaví a mali sme tú smolu, že to bol napríklad piatok, museli sme počkať s upratovaním do pondelku. No, myslím že prinajmenšom na zamyslenie. Iným príkladom bola cena jednej varnice plnej čaju na cvičení vo Vojenskom výcvikovom priestore. Nehovoriac o kontrole vlastných zbrojných skladov, kde vám civil bol určitým spôsobom nadriadený a patrične to SBSky dávali aj najavo.
Inou oblasťou strácania peňazí, dávno pred tým, ako verejnosť či média objavili chybičku krásy na tendroch exministra a Ministerstva obrany bolo ošetrovanie techniky a jeho generálne opravy. Neviem či si to budem pamätať dobre, ale akási generálna oprava vozidla PV3S "Vetriezky" stála v roku 2003 okolo 800 000 Sk, u "gazíka" vozidla UAZ necelých 500 000 Sk a za opravu autobusu vo VOP Trenčín, ktorý bol jednoznačným víťazom tohoto tendra bolo 1 200 000 Sk. Uvedená technika sa nám vo viacerých prípadoch vracala iba čerstvo nastriekaná novou farbou, s novou plachtou a samozrejme rovnako zaolejovaným motorom a ostatnými časťami techniky. Jednoducho povedané, na oko to bolo nové, ale pravda z ďaleka nebola tá istá. Pamätám si aj ako sme museli autobus vrátiť na opravu v priebehu 2 mesiacov po "generálnej oprave" 3-krát. Ale hádam by sme nechceli za také peniaze aj kvalitu? Samozrejme za to vždy zaplatiť. Myšlienka, že by sme za tieto peniaze mohli nakúpiť vozidlá nové a neopravovať tak niečo čo má skoro 40 - 50 rokov je asi iba našim neinteligentným výplodom fantázie, hlavne keď si uvedomíte, koľko kusov tejto techniky OS SR vlastní. V mojom živote som zažil aj okamžik, keď OS SR podpísali zmluvu s dodávateľom vojenskej techniky aj po tom, ako sa cena v priebehu 1 - 2 mesiacov strojnásobila. A nikto sa nič nepýtal.
To všetko sú iba maličkosti v mori zvanom, zdokonaľovanie a modernizácia OS SR. Nie náhodou sa stávalo, že v jedných kasárňach vyhrávala všetky tieto tendre stále tá istá firma. Nehľadiac na to, že vznikla iba pár dní pred tým, ako daný tender vyhrala. Prepojenie na jednotlivých vyšších vojenských predstaviteľov bolo samozrejme vždy iba náhodné. Ale veď v konečnom dôsledku sme dali ľuďom prácu a tak je všetko v poriadku. A ty, slovenský občan, len ďalej plať. Veď škála záujmov je stále veľká a viem si predstaviť, ako to práve dnes vyzerá. Stačí sa pozrieť na niekoľko čerstvo zrekonštruovaných kasární, vojenských objektov, ktoré boli predané za "babku" mestu alebo nakloneným osobám. Je veľa oblastí lobingu, kde sa nelobuje práve podľa pravidiel, týka sa to výberu techniky, modernizácie všetkého čo OS SR má. Kto by teda chcel, aby to vyšlo najavo? A keď už, tak nech minister odstúpi. Veď je predsa zodpovedný!
Snáď sa ľudia a média začnú skutočne viac zaujímať o spôsob využívania, respektíve zneužívania finančných prostriedkov v tomto rezorte, kde sa točia nie malé finančné prostriedky. Veď v konečnom dôsledku sú to VAŠE peniaze. Potom sa aj post ministra obrany stane postom, kde minister zostane celé volebné obdobie a nie len niekoľko stovák dní. Občan, zamysli sa a žiadaj odpovede. Máš na to právo! V neposlednom rade to pomôže zastaviť tú typickú arogantnú nadutosť niektorých, ktorí stoja pri moci, aj keď ju na oko nevidno a hýbu s figúrkami práve tam hore.
