Leták ma odkazoval na bezplatné telefónne číslo alebo na webovú stránku NBS, kde som sa zaregistroval a do niekoľkých dní som obdržal všetky pokyny a informácie ako sa môžem do darovania zapojiť. Okrem iného som obdržal aj informácie, kde v mojom okolí a v akom čase sa budú konať odbery krvi s podrobným plánom a adresami, kde sa tieto "záchrany" uskutočnia. Spolu s ním som obdržal už aj dotazník, ktorý sa u nás vypisuje až na odberovej stanici.
V meste Wigan sa odberová stanica nenachádza a tak som sa musel vybrať na futbalový JJB štadión kde chodím viacmenej kvôli Wigan Athletics. Úprimne som si predstavoval, že ma tam bude čakať akýsi kamión, kde sa budú odbery uskutočňovať. Po príchode na miesto som však ostal prekvapený, odber sa totiž vykonával v útrobách štadiónu a to presne v Tetleys Lodge, teda miestnosti alebo ak chcete tak klubovej miestnosti, ktorá je vyhradená pre sponzorov Premier league v Anglicku a kde sa sponzori pred zápasom občerstvujú a stretnú.
Po prihlásení sa obdržal som knižku s detailným poučením o darcovstve, o tom ako sa bude môj dobrovoľný odber vykonávať a doslovne rozpísaný každý úkon, ktorý bude so mnou vykonaný, dopodrobna rozpísané ako a hlavne prečo sa to všetko bude so mnou diať. Informácií jednoducho viac ako by ste potrebovali. Po výzve doktora som prešiel k miestu, kde mi bol dotazník skontrolovaný a zodpovedal som na niektoré otázky mne určeného doktora. Hneď potom nastal odber krvi z prsta, teoreticky iba kvapky krvi na asi najpodstatnejší rozbor. Táto kvapka krvi bola kvapnutá do nádobky s tekutinou, ktorá vylučuje najzávažnejšie ochorenia počas ktorých nemôžete darovať krv, ako AIDS a všetky druhy hepatitídy či malárie. Po absolvovaní odbornej kontroly a oznámení lekára, že môžem dnes darovať krv, som podpísal pred očami lekára, že si uvedomujem všetky dôsledky a následky môjho darcovstva rovnako ako aj súhlasím s udržiavaním informácií o mne pre NBS atď.
V jednej a tej istej veľkej miestnosti s asi 30 lôžkami a ukľudňujúcou melódiou, niekde v pozadí som sa presunul na druhú stranu, kde som počkal kým ma vyzvali ku konkrétnemu odberu. Rovnako ako doma, môžete si vybrať z ktorej ruky chcete krv darovať. Ľahol som si teda na lôžko a kým sa pripravovali technické veci k môjmu odberu, prehodil som zopár slov s asistentom, či sestričkou o futbale, živote tu ale aj na Slovensku. Milo ma prekvapilo aj to, že jedna sestrička ma "hygienicky" pripravila na odber, pričom sa ma pred všetkými úkonmi opýtala na meno, dátum narodenia a miesto bydliska, a pri konkrétnom odbere prišiel iný asistent, ktorý mi zavádzal ihlu do žily a pred všetkými úkonmi skontroloval všetky moje údaje ešte raz. Bezpečnosť na mieste. Milé rozhovory počas odberu iba spríjemňovali tieto okamihy a keďže ma prišli podporiť aj rodičia, tak si sadli ku mne a vlastne strávili celý odber so mnou.
Po ukončení som si na odporučenie lekára poležal na lôžku asi 5- 10 minút a potom som dostal informácie k tomu, čo by som mal urobiť, ak by som sa po odbere necítil dobre do 2 týždňov. Nechýbala ani kartička, ktorá ma informovala o všetkých telefónnych číslach či akejkoľvek pomoci k tomu, čo všetko by sa mohlo stať. Nakoniec samozrejme občerstvenie, čaj, keks, alebo limonáda, ktorá bola bez problémov podaná aj pre rodinných príslušníkov, ktorí ma vlastne iba sprevádzali. Po nabratí síl už len posledný úsmev na všetkých tých skvelých ľudí a odchod domov s pocitom kdesi vo vnútri, ktorý prevyšuje všetky ľudské pocity. Aj ja som dnes pomohol a teda aj zachránil život.
Na čo by som chcel poukázať v rozdieloch medzi darovaním krvi na Slovensku a tu v Uk. Pravdou ostáva že som naposledy daroval krv na Slovensku asi pred 3 rokmi a teda sa toho mohlo veľa zmeniť. Čo som si však všimol najviac. V prvom rade treba pochváliť všetkých nielen tých, ktorí sa darcovstva zúčastňujú iba ako darcovia, ale aj tých, ktorí odbery vykonávajú. Ja osobne som sa vždy tešil darovať krv, lebo viem že prichádzam do kolektívu ľudí, kde sa všetci milo usmievajú nielen profesionálne, ale aj srdcom. Celé miesto pôsobí príjemne a na všetky otázky vám je s trpezlivosťou odpovedané vždy a všade.
Veľkým rozdielom je však napríklad informácia, kde v UK môžete darovať krv po 16 týždňoch a teda 3 krát do roka, zatiaľ, čo na Slovensku to bolo po 12 týždňoch a teda 4 krát do roka. Ďalším veľkým rozdielom pri darovaní krvi je , že v UK nemáte nárok na deň voľna, a teda v deň keď dávate krv, nezískavate žiadnu praktickú výhodu. Nebudem komentovať či je to výhodné alebo nie, každopádne pred odberom dostávate od lekára aj otázku, či budete vykonávať nejakú fyzicky namáhavú prácu po odbere. Na rozdiel od Slovenska v UK nemáte nárok na stravu, alebo nejaké vitamínové prípravky za darmo. Jednoducho nie ste zvýhodnený iným spôsobom a tak sa darovanie krvi stáva skutočne iba vecou pomoci a vlastného pocitu. Jednou vecou, ktorá tu funguje však ďaleko lepšie, by som povedal, je informovanie a propagácia darovania krvi. Na základe letákov sa dozviete informácie, ktoré som ako darca u nás doma ani netušil. Nehovoriac o častejších reklamách či už v TV, rádiu alebo na plagátoch po meste, či letákoch v schránkach vyzývajúcich podstúpiť darovanie krvi.
Trošku rozšírim aj vaše obzory ak náhodou netušíte, že prvým "pacientom" darcovstva krvi bol vlastne pes. Bol to kokršpaniel a stalo sa to 28. novembra 1666. Aj napriek tomuto objavu sa s transfúziou začalo znova až v roku 1900, keď objavenie antigénov a protilátok urobili transfúzie krvi oveľa bezpečnejšími. Ďalšou zaujímavou informáciou je aj to , že poznáme 8 základných krvných skupín ( 0+,0-,A+,A-,B+,B-,AB+,AB-), ale poznáme aj výskyt ďalších stoviek menších. Poznáme aj dva základné druhy identifikácie krvnej skupiny. Sú to ABO a Rhesusov systém. Systém rozdeľovania krvi ABO bol objavený doktorom Karlom Landsteinerom. Bol to v skutočnosti prvý človek, ktorý zistil že nie každá krv je rovnaká. Neskôr objavil iný spôsob a nazval ho Rhesus. Jednoducho, keď ho máte, vaša krv je Rhesus +, a keď nie, tak je Rhesus -. Dozviete sa aj to, že zatiaľ čo krv skupiny 0- môže byť bezpečne darovaná komukoľvek, ľudia ktorí danú krv majú, môžu však prijať iba túto krvnú skupinu.
Na záver by som snáď iba dodal, že aj za pomoci mesačníka alebo štvrťročníka "Darca" sa môžem v Anglicku "pozrieť do očí", aj keď iba prostredníctvom fotografií, ľuďom, ktorým som pomohol a prispel aj svojou kvapkou slovenskej krvi k životu v UK. Môžem si prečítať aj ich poďakovania či výroky o tom ako im to pomohlo alebo zmenilo život a tak sa moje darovanie krvi stáva akousi osobnou vecou a darcovstvo dostáva takpovediac tvár. Nakoniec, krv a krvné skupiny, hranice a ani jazykové bariéry nepoznajú a teda je to iba na nás ľuďoch. Príroda nám dala túto možnosť, obnovuje nám krv a je teda možné ju darovať a poskytovať práve tým, ktorí ju najviac potrebujú. To ostatné, je iba na nás. Ako s tým naložíme je iba našou výhradou. Pravdou však ostáva, že všade na svete je potrebné stále viac a viac darcov a je ich viacmenej nedostatok. Veľké poďakovanie všetkým , ktorí sa akokoľvek pričiňujú o túto výsadu záchrany životov. A keď ste to ešte neskúsili, možno je práve teraz čas začať a zažiť ten pocit "záchrany" aj na Vás, nech už ste kdekoľvek vo svete.
Za všetko snáď už len...
...viete že, každá donáška a darovanie krvi môže zachrániť až 3 ľudské životy,
...viete že, vaša krv po darovaní môže zachraňovať životy už po 48 hodinách,
...viete že, červené krvné bunky vydržia 35 dní, avšak krvné doštičky iba 5 dní,
...viete že, darovať krv môžete až do svojho veku 70 rokov,
...viete že, na svete existujú ľudia, ktorí darovali krv už viac ako 100 krát.
Tak si môžete vyrátať, koľko ľudských životov už zachránili alebo minimálne pomohli zlepšiť život niekomu, kto potrebuje túto krv častejšie.
